Kabaret Neprebudených
Bledomodro
Čo sfarbí svet do bledomodra?
Ako to žiadal Múdry Pán
Vraj na to stačí duša bodrá
A nebyť v duši celkom sám
Nech sú tam stoly plné jedla
Nech nám tam hrajú cigáni
Nech nikto nie je z toho vedľa
A mladým nech sa nebráni
Nech máme všetci brady mastné
Nevesty nech sú vzrušené
A sľuby sú tam celkom jasné
Mobily navždy zrušené
A nech tam vprostred leta sneží
Na lúky z rohu hojnosti
Nech z hrobu vstane Harmonikár
A hrá len z božej radosti
Nech dažde tečú navrch k nebu
Zvon tisíc rokov vyzváňa
A nech to točí Jakubisko
A problém nie je Deana
Nech otvoria sa všetky fondy
Ktoré sme nikdy nemali
Nech vyzlečie smrť Egon Bondy
A Tatarka ju rozpáli
Nech nie je Dunaj Iba pivo
Videli tam ísť Hrabala
Nech na Korze je stále živo
Stodola nech sa otvára
Nech René vezme skúsenosti
Ktoré mal v svojom storočí
A nech tu v našej budúcnosti
S grázlami navždy zatočí
Nech do rána hrá klavirista
A fajčí svoju šúľanú
A tí čo boli komunisti
Nech nimi radšej zostanú
Nech žena vonia jahodami
A nech sa rada odhalí
Nech nestarne nám Novostavba
Keď už sme toľko čakali
Nech všetko nie je za peniaze
Nech máme niečo iba tak
Nech môže prežiť aj tu doma
Ten kto je Sťahovavý vták
Čo stiahne svet do bledomodra?
To vedel iba Múdry Pán
Vraj na to stačí iba duša bodrá
A vravieť pravdu celkom sám
A vravieť pravdu v každom veku
Nie sa len dívať do dlane
Je to tak trochu o človeku
...a že to všetko bude u nás...
Tak sa zas nič tak nestane
Divadlo na Kopaniciach
Niekedy v noci stane sa to
Že ťažký sen otvorí mi svet
Som malý chlapec vonku je blato
Tisícdeväťstodvadsaťpäť
A už je skosené a už je vzaté
A burčiak bude do rána
Chlapi tu tancujú baby sú sťaté
Keď vojde do dvier Zuzana
Biela jak sneh Krásna jak Rusko
Mladšia než naša Juliška
Aj starým chlapom je pri srdci úzko
Taká je Zuzka Zguriška
Krčmár hneď beží div nezláme hnáty
Otvoriť v krčme zadný sál
Každý už vie že na Roráty
Bude tu divadlo A po ňom bál
Spolok si sadol Zuzka dá slová
Každému zmizol úsmev z líc
Učiteľ Hlásnik Študent a Vdova
To bude divadlo z Kopaníc
Cez škáru opony sotva ju tuším
No stále počuť ten jej smiech
Je mi tak dobre na tele v duši
Bol by som tam No hrať je hriech
A už sa skúša fraška k svetu
Učiteľ objal vdove pás
Hlásnik mu tresol Zabudol vetu
Kulisy spadli v pravý čas
A už sa pobili a pohnevali
Keď Zuzka skríkne: Nalievať!
Slovák to je herec dokonalý
No nikto sa z neho nebude smiať
Také to boli ťažké časy
Keď písala nám Zuzana
Na poli zmrzli posledné klasy
A fraška bola schystaná
Stryné a tetky dedovia notár
Sedia tu s vínom pri kachľoch
Zišiel sa hádam celý chotár
Tí čo sú dole aj tí čo sú hoch
Tak spánombohom otvorte scénu
Hádam to dáko zahrajú
Ľudia sa smejú vtom muž spozná ženu
Etela čo tu robíš na divadle a takto zmaľovaná!
Domov okamžite domov!
A prvé facky padajú!
Museli nás aj hasiči kropiť
Slávna to bola premiéra
Smiechu aj plaču Bolo čo popiť
Len múza tíško umiera
Bola tak krásna chcel som ju objať
V Prešporku zmizla mi za rána
Láske je nestála umenie večné
Vedela Zuzka Zuzana
Sú to vždy ťažké chvíle ľudu
Keď si má zo seba vystreliť
Ukázať svoju storočnú nudu
Tú radšej bude Iba žiť
Frontové divadlo
Boli tak zocelení
Každý bol sebou sám
Les mali miesto scény
Portál bol partizán
Vždy v plnom nasadení
O život hralo sa
Každý bol celkom verný
Keď bežal do lesa
Šlágvort tam padol málo
Viac bomby padali
Bagar však kričal: Hrá sa!
Medvede tlieskali
Snehom na výstup išli
A v tiene jedličky
Zrevali: Byť či nebyť
Prišli o obličky
Smrť bola primadona
Pohľad jak od sfingy
Každý z nich rád s ňou zhrešil
Dnes robí dabingy
Dnes tomu neuverí
Lenže sú záznamy
Patrí k nim táto pieseň
S ktorou vás zoznámim
(nasleduje veľmi jednoduchý insitný popevok spojený so zvolávaním ľudu, partizánov a medveďov voľne podľa improvizácie)
Keď telo padlo vychladló
My stále hráme divadló
Pre iné telá hotové
Divadlo pravé frontové
Scénou nám bude táto vatra
Anča ty si Kleopatrá
Voloďa zahrá Cézara
Skôr než nás gardy odhalia
Ak nás dnes neudá tu nik
Príde aj jeden kúzelník
Potom sa Anča odhalí
Na čo sme všetci čakali
Náš je tu každý Slovák či Žid
Aha! Tam letí Messerschimdt
Má zámery no neznáme
Ty strieľaj my to dohráme
Mrznú nám sople kolená
Vojna je pre nás stvorená
Nás nič tak ľahko nezničí
Herec tú vojnu prekričí
Polievka tá nám postačí
Mali sme standing na Sliači
Stačí aj úsmev na líci
Tak nazdar! A zajtra v Bystrici!
Nežná revolúcia
Dali mi v detstve odznak iskry
Na Slavíne som skladal sľub
Nebol som ako dieťa bystrý
Rozoznať pravdu poznať blud
Hrdo som nosil šatku pioniera
Veď všetci sme ju nosili
Soňa v nej bola veľmi sexi
Tak sme si lásku sľúbili
Bozkával som ju na kronike
Za zber jej kúpil bicyglo
Že boli bane v Jáchymove
Mi z lásky celkom uniklo
Nevedel som že ľudia žijú
Zavretí do svojich vlastných sfér
Vedel som že má Soňa trojky
A bol som smelý pionier
Netušil som že Charta čaká
Kto ju sám zdvihne zo zeme
Mával som v máji na Biľaka
A Soňu mával na sene
Doma sme mali tajnú pásku
Jakeš tam rečnil veselý
Soňa si zvliekla rovnošatu
A padli triedne rozdiely
Že jej otec bol dôverníkom
A môjho brali do noci
Dodalo našej láske vášeň
A nebolo nám pomoci
Skríkli sme: Mor na naše rody!
V klubovni spali pod dekou
A Lenin hľadel na Shakespeara
A bol to pohľad človekov
Soňa mi šepla len buď nežný
Ja budem nežná na stokrát
A Nežná bola! Ja som zvonil!
A hlavne preto že som chlap
Kričal som: Mám holé ruky!
A celý som bol holotrt
Keď prišli správy zaručené
Že bude celkom nový svet
V tom svete bude všetko iné
Z nevýhod budú výhody
Keď bude Havel kráčať na hrad
Tak Soňa chlapca porodí
Dnes mi je ťažko spievať o tom
Sme zrazu všetci celkom iní
Potichu platím hypotéku
A spomínam si na dejiny
Aké to bolo smutnokrásne
Ako nám k tomu hrával Kryl
Nemať tak vtedy trojky v ruke
Bol by som všetko pochopil
